O nás

Dostal som ponuku, ktorá sa neodmieta. Nie že by bola tak výborne zaplatená, ale môžete niečo iné povedať kamarátovi, ktorý mi denne v posilovni pomáha dvíhť činku... Je ťažké hovoriť o kamarátoch-fotografoch, s ktorými som prešiel kus Európy, ktorí mi pomáhajú rozhýbavať stojaté fotografické vody Banskej Bystrice. Tak "dotoho", aby to nebolo patetické, falošné a umelé...

Vlada Veverku si pamätám, ako prišiel k nám do fotoklubu, vyzbrojený foťkom z "ameriky" a pohľadnicovou krajinkou na ukážku. Vtedy by som neveril, že za štyri roky sa dá prepracovať z dedinskej – horskej ligy do prvej. Dá, aj keď je to proti logike a zdravému rozumu. Stačí mať chuť, odhodlanie a nebyť nevšímavý k fotografickým podnetom iných. Úspechy sa dostavia len k trpezlivým, aj keď Vlado taký nie je. Chce všetko hneď a zaraz. Tak ako sa nezrodil hotový fotograf, úspechy tiež potrebujú svoj čas – AMFO, Laureát fotografickej súťaže Slovenského olympijskeho výboru, Zväzu slovenských fotografov. Išlo to postupne a vzostupne. Dnes je vyhľadávaným fotografom športu, ale nie je mu cudzí ani portrét a akt. Ako je skromný v živote, tak náročný je k svojej práci. Preto je dobrým tandemistom Jankovi "Mišiakovi" Miškovičovi, ale aj iným fotografom a fotografkám spoločenských udalostí.

Čo ešte povedať nové o človeku, ktorého poznajú generácie Bystričanov s fotoaparátom na krku. Pred dvomi rokmi, keď som pripravoval retrospektívu k jeho životnému jubileu. Hovoril som o vížazstvách, za ktoré nevystúpite na "bedň" a nikdy vám nezavesia na krk medailu. Aj keď práve Janko by si ju zaslúžil najviac. Fotí, keď iní plačú doma nad svojim osudom, rozdáva dobrú náladu - nám pesimistom, je plný energie – lebo svoj koníček si "apgrejdoval" na svoju prácu. Všetky novinky má ako prvý. V jednej japonskej firme si s každým novým fotoaparátom aj značia, že jeden z prvých "nikonov" bude smerovať do Európy na Slovensko do Banskej Bystrice.

Jeho fotografie poznajú v Monaku, Nemecku, Maďarsku, Poľsku, Rakúsku, Taliansku a Česku. Niečo skúšali "picnúť" do číny a niektoré sa túlajú prérijami Spojených štátov. Vymenovať ocenenia by bolo nosením lesa do hory. Pre mňa bude zosobnením športovej fotografie, hlavne tej motristickej. Ale zbierka vlastnoručne odfotených osobností s podpisom, by vydala na samostatnú výstavu (vyše tristo exemplárov), hovorí tiež o zábere tohto nezlomného fotografa.

Vy, ktorí zablúdite na túto stránku – získate okrem výborných fotografií, aj kamarátsky postoj, ďaleký rozmer a profesionálne jednanie.

Miroslav Zažko, august 2008